Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 2
DNES: 114
TÝŽDEŇ: 534
CELKOM: 45050

Navigácia

Výber jazyka

  • sk
  • en
  • hu

Obsah

Kultúra


Z histórie školstva

Školu v obci Galovany nemáme. Existuje len budova školy s bytom, v ktorej sa nachádza Obecný úrad a obecný byt. V obecnej retrospektívnej kronike sú skromné údaje: „Deti z Galovian chodili do školy do Paludze. Expozitúra školy bola povolená v šk. r. 1930/31. Prvá škola bola v prenajatej izbe u Ondreja Devečku (Kolára) Č. 29. V tomto roku bolo 60 žiakov a školu otvoril evanjelický farár Čajka a učiteľka Mária Vlhová. Povolenie zriadiť školu prišlo konečne dňa 29. l. 1938 č. 931/38-I./2. …Vyučovalo sa neskôr u Jána Kubáňa č. 21. Hneď v prvom šk. r. boli nacvičené dva divadlá... .. V roku 1946 sa začala stavať národná škola. Občania Paludze chceli prekaziť túto akciu. Keď Galovänci boli na pojednávaní v Paludzi museli napísať prehlásenie, že sa vzdávajú čiastky 8.000,- Kčs, ktorú zložili ako spolumajitelia školy v Paludzi. Posviacka školy bola vykonaná 26. septembra 1948....“ Viac o škole v kronike nie je. Škola v obci existovala do 80-tych rokov 20. storočia. Odvtedy žiaci navštevujú základné školy vo Svätom Kríži, v Liptovskom Mikuláši, hlavne ZŠ na Demänovskej ceste (Paludzka).

Obec patrila do skupiny zemianskych samôt, preto nepoznáme veľa dokumentov o Galovanoch. Škola tu nebola. Zemania mali vo zvyku pozývať si domácich učiteľov. Obec Galovany je cez školstvo a cirkev spojená so zatopenou obcou vodami priehrady Liptovská Mara - Paludzou. Dnes nezatopené časti katastra Paludze patria obci Galovany. Paludza sa postupne v priebehu prvej polovice 17. storočia stala centrom náboženského aj kultúrno - vedeckého života v Liptove. Vyvrcholením tohoto procesu bolo založenie cirkevnej školy s neskorším štatútom gymnázia v roku 1656. Bol to typ dedinskej artikulámej školy. Patróni a predstavení evanjelickej cirkvi v Paludzi sa neustále snažili o to, aby cirkev vykazovala dostatok vynikajúcich učiteľov. Preto si v 17. a 18. storočí volili pracovitých a svojmu poslaniu oddaných rektorov neustále pozdvihujúcich úroveň školy aj Paludze i okolitých obcí. Ešte na konci 16. storočia existovala v Paludzi aj cirkevná katolícka škola, ale pod vplyvom nového učenia postupne zanikla. Aj tunajšia rímsko - katolícka farnosť spolu s filiami Galovany, Čemice a Andice bola v roku 1712 pričlenená k farnosti Svätý Kríž. K stredným školám vyššieho typu patrilo evanjelické lýceum v Paludzi. Išlo vlastne o šesťtriedne gymnázium, ktoré sa skladalo z troch ročníkov gramatickej školy a z troch humanistických tried. V školskom roku 1778/1779 bola otvorená iba druhá a tretia gramatická trieda a prvý ročník humanistickej triedy. Školu navštevovalo 37 poslucháčov. Vek študentov sa pohyboval v rozpätí od 10 do 15 rokov. Všetci sa hlásili k slovenskej národnosti vrátane zemanov. Cieľom štúdia bolo ovládanie katechizmu, rečí, ale aj prírodných vied a matematiky. Za jeden z najdôležitejších predmetov sa považovala latinčina.

V roku 1696 pri požiari v zime 19. decembra, vyhorela budova školy v Paludzi. Po veľkom úsilí obnoviť vyučovanie bola v nasledujúcom roku zrekonštruovaná a 29. septembra 1697 opäť otvorená. Ako učitelia tu pôsobili: Jonáš Sartorides, Juraj Fábry - bol žiak Eliáša Ladivera, v rôznych školách pôsobil už od roku 1649. Z Paludze musel odísť, pretože sa snažil o dodržiavanie neúnosne silnej disciplíny. Asi od roku 1700 bol rektorom školy Juraj Lissovinyi, rodák z Kráľovskej Ľubele. Od polovice 17. storočia začal vyvíjať v obvode svojho zboru aj charitatívnu činnosť, ktorá sa zvýraznila založením cirkevnej nemocnice (xenodochium). Po odchode Juraja Lissovinyiho za miestneho kňaza sa rektorom školy stal Zachariáš Petrovicius. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši ako syn miestneho učiteľa Matiasa Petroviciusa. Počas jeho pôsobenia v Paludzi škola ovplývala veľkým počtom žiakov. Po smrti svojho otca odišiel do Leštín na Orave, a na jeho miesto nastúpil Juraj Buchholtz, rodák z Kežmarku, ktorý sa stal jedným z najvýznamnejších učiteľov tunajšieho lýcea. V Paludzi zhotovil pre artikulámy chrám „horológium“ jedny z prvých vežových hodín v Liptove, ktoré bili celé a pol hodiny. Dodnes sa nachádzajú v artikulárnom chráme, ktorý je prenesený vo Svätom Kríži. Zomrel v Kežmarku 3. augusta 1737.

Z Paludze a jej latinskej školy vyšli mnohé literárne činné osobnosti. Takáto vynikajúca škola napokon zamkla v roku 1848 pre nedostatok finančných prostriedkov a následnú nedostatočnú údržbu chátrajúcich budov. Pôvodne bolo v Paludzi i takzvané „xenodochium“, určené spočiatku ako byt pre chudobných žiakov a učiteľových pomocníkov. Po zrušení školy slúžilo ako starobinec a špitál Škola sa ešte v roku 1778 uvádza ako lýceum, od roku 1803 - zoznam žiakov školy s názvom „Protocollum scholae nagy Pallugyensis“. Štatút lýcea definitívne stratila v roku 1848. Škola sa zmenila na klasickú obecnú triviálnu školu. Udržiavateľom pretvorenej školy bola rovnako Evanjelická cirkev v Paludzi, a keďže išlo o celocirkevnú školu, navštevovali ju aj deti z okolitých dedín a osád. Neskôr cirkevný konvent zrušil štatút celocirkevnej školy, po tom ako si niektoré obce zriadili vlastnú školu. Učebňa s rozmermi 24 m², ktorá bola zriadená v kantorskom byte a učilo sa v nej bežne 80 - 90 detí, bola nevyhovujúca.

V roku 1871, po zriadení notárskej inštitúcie sa Paludza s 520 obyvateľmi administratívne zlúčila so susednými Galovanmi so 104 obyvateľmi do jednej obce. V roku 1896 bola pre spojenú obec Paludza - Galovany postavená budova pošty. Úsilie obce a cirkvi o postavenie novej, dôstojnejšej školy v Paludzi sa zavŕšilo v roku 1909. Základný kameň na stavbu novej jednotriednej evanjelickej školy bol položený 2. augusta 1909 a stavba bola odovzdaná do užívania 17. novembra toho istého roku. Budovu projektoval a postavil staviteľ Ján Štefanec z Liptovského Mikuláša. Po rôznych prestavbách a úpravách budova slúžila svojmu účelu až do začiatku 70-tych rokov 20. storočia, keď boja po rozobratí artikulárneho kostola nakrátko premenená na modlitebňu a potom zbúraná.

V roku 1929 bola dokončená nová evanjelická fara a bola vymenená strešná krytina na školských stavoch a škole. V školskom roku 1929/30 navštevoval paludzkú školu rekordný počet žiakov - 125. Celocirkevný konvent v Paludzi preto navrhol zriadiť aj druhú triedu spolu s vytvorením druhého učiteľského miesta. Druhá postupová trieda bola zriadená v Galovanoch. Vyučovanie sa tu začalo 8. septembra 1930 a do novoutvorenej triedy nastúpilo 57 žiakov.

V apríli roku 1936 sa Zväz slovenského študentstva v Bratislave obrátil na niektoré obce a medzi nimi aj na Paludzu so žiadosťou o vytipovanie budovy alebo miesta, kde by si mohol zväz zriadiť prázdninovú osadu pre asi 300 členov zväzu. Bola to lákavá ponuka, ktorú obec Paludza pre rozvoj turistického ruchu využila. Obec vybrala ako najvhodnejšie miesto pre výstavbu osady obytný objekt Júliusa Platthyho, ktorý bol ochotný za malý poplatok dať budovu s kapacitou pre 100 osôb do užívania zväzu. Pre ďalšie osoby sa mohli upraviť bočné stavy, ktoré boli v tomto období zrejme nevyužité. Július Platthy každoročne prijímal školské deti na svoje letovisko, kde mali postarané tak o nocľah ako o dobrú stravu. Možno na základe týchto zistení bola v blízkosti Paludze zriadená v druhej polovici 30-tych rokov 20. storočia detská zotavovňa s názvom „Papršlek“. Kapacitou mohla rekreovať 80 - 100 deti od 4 do 18 rokov. Umožňovala pestovanie rôznych športov s dôrazom na utužovanie telesného aj duševného zdravia. Deti tu boli pod stálym a prísnym dozorom odborných vychovávateľov, ktorí poskytovali aj výučbu cudzích jazykov. Strava bola poskytovaná S krát denne a deti si museli priniesť len oblečenie, obuv, prikrývku, plachty a uteráky. Keďže sa v Paludzi nepodarilo postaviť samostatnú budovu, ktorá by slúžila pre kultúrne účely, všetky kultúrne podujatia, prednášky, besedy sa konali v priestoroch evanjelickej školy.